Jeremiah Burroughs (1599 – 1646) bol absolventom Emmanuel College, Cambridge, a štyri roky bol „učiteľom“ anglického zhromaždenia v Rotterdame v Holandsku, kam utiekol pred prenasledovaním zo strany anglikánskeho biskupa Lauda v 30-tych rokoch 17. storočia. Po svojom návrate z exilu v roku 1641 sa stal „kazateľom evanjelia“ v dvoch najväčších zhromaždeniach v Anglicku, v Stepney a v Cripplegate (Londýn). Odôvodnene je mu priznávané miesto v prednej línii anglických puritánskych kazateľov, čo sa prejavilo aj v jeho významnom vplyve na Westminsterské zhromaždenie, z ktorého vzišli najvýznamnejšie reformované protestantské vyznania viery. Burroughs však zomrel predtým, ako mohol vidieť ovocie práce odvedenej na tomto zhromaždení. Burroughsove písomnosti, ktoré boli niektoré publikované pred a niektoré po jeho smrti, sú veľmi početné, no Vzácny klenot kresťanskej spokojnosti patrí k najcennejším z nich. Autor tohto diela sa po celý život usiloval o dve veci: 1. pokoj medzi veriacimi rôznych presvedčení, 2. pokoj a spokojnosť v srdciach jednotlivých veriacich v tom, čo označil slovami „táto smutná doba úpadku“. Vzácny klenot sa zameriava na jeho druhý cieľ. Vyznačuje sa triezvosťou, jasnosťou, výstižnosťou ilustrácií a vrúcnosťou apelu na srdce. „Existuje koráb, do ktorého môžete vojsť, a niet takých ľudí na svete, ktorí môžu žiť tak pokojné, radostné a spokojné životy, ako deti Božie.“ Burroughs vyzdvihuje túto lekciu so všetkou naliehavosťou a presvedčivosťou pravého a verného Božieho služobníka.