Jozef Srna ml. (1979) patrí k popredným predstaviteľom mladej slovenskej maľby. Je absolventom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave (2004, prof. Rudolf Sikora). Maliarske napredovanie autora ovplyvnilo viacero pedagógov: okrem Ruda Sikoru hlavne prof. Ján Berger a doc. Antonín Střížek na Akadémii výtvarných umění v Prahe. Často ho označujú pojmom klasický maliar, čo však na poli aktuálneho slovenského umenia môžeme považovať za klišé. Má rád historickú maľbu, predovšetkým tvorbu F. Goyu, W. M. Turnera či E. Delacroix. Jeho rukopis je na našej výtvarnej scéne nezameniteľný. Tvorbu charakterizuje viacero tém a výrazových polôh. V krajinomaľbách, ktoré sú verejnosti asi najznámejšie, prechádza od lyrických výjavov, cez tzv. neo-impresionistické, po náladové – výrazovo expresívne. V posledných rokoch sa stala súčasťou krajiniek osamelá postava, kráčajúca alebo hľadiaca do neznáma. Jej umiestnením do obrazu autor odkazuje k pocitu existenciálnej prázdnoty. Inú líniu predstavujú zložité figurálne kompozície monumentálnych rozmerov zamerané na aktuálne sociálno-spoločenské dianie. Mnohé z týchto obrazov sú nositeľmi dôležitého znaku: vízie apokalypsy. Zatiaľ čo v štádiu kresieb a skíc pôsobí dej hravo a bezstarostne, vsadením do farebnej atmosféry plátna sa prostredie radikálne mení: nepokoj, napätie, chaos, tušené očakávanie konca bez možnosti nového začiatku. Tretím námetom sú ľudia na periférii mesta, akoby odcudzení od sveta. Osamotení v zmysle sociálnom, spoločenskom, duchovnom. Je jedno, či autor zobrazuje izolovanú krajinu, figurálnu kompozíciu, alebo osamelú postavu. Na báze pozadia je už vopred vytvorená atmosféra odlúčenosti, pohľady postáv často zachytávajú smútok, anonymitu, spoločenský chlad, neosobnosť. V tomto bode autor pokračuje v maliarskej tradícii svojho otca – Jozefa Srnu st. : bez príkras zachytáva okolitý svet a spoločnosť, ktoré sa rokmi menia, človek však zostáva nezmenený. Obrazy sú charakteristické budovaním deja – drámy prostredníctvom svetla, kontrastom historickej atmosféry a aktuálneho spoločenského diania s akcentom na globálne témy alebo lokálne problémy. To je základná os, na ktorej sa pohybuje od čias štúdií do dnešných dní.